Agresívne správanie v školskom prostredí: Príčiny, prejavy a prevencia

Agresívne správanie v školskom prostredí predstavuje vážny problém, ktorý sa v súčasnosti celospoločensky zvyšuje. Tento jav nie je izolovaný a súvisí s nárastom agresivity všade okolo nás - na ulici, v médiách, na pracoviskách či v počítačových hrách. Čoraz častejšie sa stretávame s tzv. nemotivovaným násilím, ktoré môže byť prejavom nudy, túžby po silných zážitkoch, adrenalíne, upozornení na seba, ale aj dôsledkom citovej deprivácie dieťaťa či snahy zapadnúť do partie.

Je dôležité pochopiť, že agresivita sama o sebe nie je len negatívna emócia. Je to prirodzená súčasť ľudskej povahy, ktorá nám v minulosti pomáhala prežiť, mobilizovať energiu a dosahovať ciele. Problém nastáva, keď sa agresívne prejavy stávajú neadekvátnymi vzorcami správania, ktoré sa deti učia od svojho okolia, najmä od dospelých.

Rozhovor s agresívnym rodičom je emočne nepríjemná situácia. Zloba a napätie rodiča sa veľmi ľahko prenáša na pedagóga, kulminuje celkové napätie a podoba komunikácie sa mení vplyvom silných emócií. Na zvládnutie vlastných emócií v kontakte s agresívnym človekom je dôležité naučiť sa regulovať vnútorné napätie a udržať komunikáciu partnerskú, zameranú na riešenie, bez útoku či sebaponíženia.

Príčiny agresívneho správania u detí

Za agresívnym správaním žiakov často stoja rôzne faktory, ktoré môžeme rozdeliť na vnútorné a vonkajšie.

Vnútorné faktory

Medzi vnútorné faktory patria tie, ktoré sú charakteristické pre samotného jedinca, ako je genetika, povaha alebo správanie. Rizikovým faktorom je dráždivosť, impulzivita a potreba vyhľadávať vzrušenie. Ďalej je to znížené prežívanie úzkosti, menšia citlivosť k spätnej väzbe alebo nezávislosť na pozitívnom hodnotení, teda ľahostajnosť k odozve. Môže ísť napríklad o úraz hlavy či ochorenie mozgu. Narušená štruktúra centrálneho nervového systému (CNS) sa prejavuje emočnou labilitou, impulzivitou a nižšou schopnosťou sebaovládania.

Vonkajšie faktory

Vonkajšie faktory zahŕňajú vplyvy rodiny, školy, rovesníckej skupiny a v súčasnosti aj masovokomunikačných prostriedkov.

Rodina ako primárny socializačný činiteľ

Rodina je významným a špecifickým činiteľom socializácie dieťaťa. Poskytuje dieťaťu prvé a veľmi silné skúsenosti do ďalšieho života, ukazuje mu, ako sa k sebe ľudia správajú, či spolupracujú a pomáhajú si, ako reagujú, keď sa im niečo nedarí. Dieťa sleduje názory, postoje i hodnoty matky aj otca, zisťuje, čo je úlohou muža a ženy. Rodina odovzdáva základný model sociálnej interakcie a komunikácie v malej sociálnej skupine, zaraďuje dieťa do určitého spôsobu života, učí ho sociálnym požiadavkám a normám. Kladné, vrelé citové vzťahy v rodine uľahčujú vytvorenie kladného vzťahu k ľuďom. Negatívne môžu ovplyvniť správanie najmä zlé materiálno-ekonomické podmienky, narušená štruktúra rodiny a zlá rodinná výchova (autoritatívna, ctižiadostivá, zanedbaná, rozvrátená rodina). V škole reagujú tieto deti obyčajne prudšie na svoj neúspech ako deti z rodín so správnou výchovou. Tieto konfliktné situácie ešte zvyšujú citové napätie a narúšajú jeho správanie tak, že sa môže prejaviť agresívne. Celý rad výskumov potvrdzuje, že deti vyrastajúce v rodinách, kde je medzi rodičmi mnoho otvorených konfliktov, majú väčší sklon k negatívnemu správaniu ako deti vyrastajúce v pokojnom rodinnom prostredí.

Vplyv školy a triedneho kolektívu

Škola je druhým najdôležitejším činiteľom, ktorý vplýva na dieťa. Je miestom komunikácie medzi žiakmi samotnými a medzi žiakom a učiteľom. Vytvárajú sa tu formálne i neformálne vzťahy. Na žiaka sú kladené aj určité povinnosti, ktoré musí vykonávať bez ohľadu na to, či sa mu chce, alebo nie. Značný vplyv na dieťa má aj samotná trieda. Mladý človek sa tu učí uplatniť sa v skupine rovesníkov, získava určité postavenie na základe svojich schopností, talentu alebo sily osobnosti. Buduje si vzťahy s ostatnými spolužiakmi, ale aj s učiteľmi, učí sa akceptovať vyššiu autoritu, teda učiteľa. Učiteľ približuje žiakom normy a hodnoty danej spoločnosti. Škola však môže mať na žiaka aj negatívne vplyvy. Zo strany pedagógov ide hlavne o subjektívne pripisovanie určitých vlastností, vo väčšine prípadov negatívnych, známe aj pod názvom „nálepkovanie“. To, či je niekto dobrý alebo zlý žiak, niekedy závisí skôr od prístupu učiteľa k nemu ako od jeho nadania a usilovnosti. Žiakovi, ktorého považujú pedagógovia za dobrého, sú ochotní viac tolerovať isté priestupky ako tomu, ktorý je zaradený medzi zlých žiakov. Ak sa dieťaťu dlhší čas nedarí, učiteľ ho začne považovať za lenivého, hlúpeho a podľa tejto „nálepky“ k nemu pristupuje aj naďalej.

Rovesnícke skupiny

Mladí ľudia sa často združujú do menších skupín, čím si napĺňajú potrebu združovania sa. Vzťahy k rovesníkom začínajú byť prežívané ako najdôležitejšie a sú veľmi intenzívne. Začlenením sa do skupiny vyjadrujú mladí ľudia potrebu osamostatňovať sa, dostať sa spod vplyvu dospelých, hlavne rodičov. Každá skupina má svoje hodnoty, normy a špecifické formy správania, ktorým sa členovia prispôsobujú. Pre dieťa vyrastajúce v dysfunkčnej rodine je rovesnícka skupina dôležitejšia ako pre tých, ktorí pochádzajú z rodín, kde sa im napĺňajú všetky potreby. Je veľmi dôležité, aby rodičia sledovali, s kým sa ich dieťa stretáva, a pri výbere partie ich nenásilnou formou usmerňovali. Tiež by im nemalo byť ľahostajné, ako ich dieťa trávi voľný čas.

Vplyv masovokomunikačných prostriedkov a médií

Výrazný vplyv na socializáciu mládeže majú aj masovokomunikačné prostriedky. Médiá síce ponúkajú deťom veľké množstvo vedomostí, informácií a zábavy, na druhej strane však majú v značnej miere negatívny vplyv tým, že vedú k pasivite a konzumnému spôsobu života, znižujú tvorivosť a predstavivosť, neumožňujú únik do sveta fantázie, znižujú možnosť vzájomných kontaktov s okolím, podnecujú vznik citového otupenia, znižujú schopnosť koncentrácie a pozornosti, vedú k preferovaniu povrchných hodnôt a umožňujú preberanie agresívnych modelov správania. Čoraz viac času mladí ľudia trávia pri počítači, často na úkor svojich študijných povinností a kontaktu s reálnym svetom. Filmy, hudba, hry majú veľmi sugestívny účinok. Ľahko sa nechávajú vtiahnuť do deja, zabúdajú na realitu a prežívajú dobrodružstvá so svojimi hrdinami, s ktorými sa stotožňujú. Väčšina z nich sú akční hrdinovia, ktorí víťazia silou a agresívnym správaním. Filmy ponúkajú veľa násilia, vyvolávajú pocit strachu a ohrozenia. Pri častom sledovaní násilníckych scén môžu spôsobiť nervozitu, nespavosť, citové otupenie voči násilným podnetom a pod. Je to spôsob obrany, ktorá sa neskôr môže preniesť do reálneho života. Človek bude reagovať naučeným spôsobom aj na skutočné násilie. Považuje ho za normálne správanie, s ktorým sa bežne stretáva. Nadmerný príjem negatívnych informácií a nevhodných vzorov správania môže značne ovplyvniť vývoj hodnotovej orientácie mladého človeka. Prirodzená potreba dieťaťa s niekým sa identifikovať je vďaka obrazovke často modifikovaná násilím fyzickej aj psychickej povahy, verbálnymi útokmi, agresívnymi scénami skrytej formy násilia. Agresia v televíznom programe môže slúžiť ako vzor hodný napodobnenia. Imitácia pozorovaného nového agresívneho správania sa u dieťaťa niekedy stane súčasťou kognitívnej výbavy, ktorá je pripravená na použitie aj keď vzor nie je prítomný. Deti často napodobňujú prvky bojového umenia alebo dokonca veľmi bizarné spôsoby násilia.

Prejavy agresívneho správania v škole

Agresívne správanie v školskom prostredí má niekoľko charakteristických znakov:

• Nerešpektovanie noriem školy, školských pravidiel, školského poriadku (nedodržiavanie dochádzky, neospravedlnené hodiny, neplnenie si školských povinností).
• Narušené vzťahy vo vzťahu ku spolužiakom (krádeže, ničenie vecí, vysmievanie, zosmiešňovanie, ponižovanie, šikanovanie).
• Nevhodné správanie nasmerované voči učiteľovi (nerešpektovanie, opakované provokovanie, negativizmus, v krajnom prípade aj priama agresia).
• Nevhodné správanie viazané na teritórium školy (ničenie vecí, majetku školy, vandalizmus).

Agresia môže byť verbálna aj fyzická, priama aj nepriama. Druhom agresie je aj šikanovanie.

Agresivita v puberte

V puberte prebieha veľká zmena osobnosti. Dospievajúce dieťa si vytvára svoju identitu. Odmieta autoritu dospelých, negativizmus je prejavom výraznej potreby osamostatňovania a uplatňovania vlastného názoru. Dorastajúce dieťa odvráva, odmieta plniť príkazy či požiadavky, niekedy skĺzava až do otvorene nepriateľského postoja k dospelým, a teda aj k učiteľom. Dospievajúci sa môžu správať agresívne aj preto, lebo chcú zapadnúť do skupiny vrstovníkov. Túžba byť členom určitej skupine, patriť niekam, je v tomto období zosilnená. Silnejší takto demonštrujú vlastnú silu, kým slabší môžu byť rovnako agresívni, ale len voči ešte slabším.

Vyučovacie stratégie a prevencia

Cieľom primárnej prevencie je vytvárať v školách podmienky pre zdravý telesný, psychický a sociálny vývin. Možno sem zaradiť napr. nové prístupy učiteľov k žiakom, ktoré kladú dôraz na otvorené a partnerské jednanie, nové efektívne formy spolupráce s rodičmi a i. Ďalej sú to preventívne programy a projekty, zamerané najmä na konštruktívne riešenie konfliktov, zvládanie záťažových situácií, rozvoj sociálnych spôsobilostí a pod.

Učiteľ môže na vyučovaní v prípade agresívneho správania žiakov využívať postupy, metódy a techniky, ktorými sa dá predchádzať konfliktom, prípadne zastaviť nežiaduce správanie už v jeho počiatkoch. Môže použiť vtip, žart, môže zareagovať nečakane a vtipne, a tak zmierniť napätie prekonaním prekážky. Keď vzniká nepokoj, podráždenosť, konflikt, napätie v triede, môžete ho znížiť bezprostrednou zmenou hodiny. Netlmte ho, ale presmerujte.

Techniky na zvládanie agresie dieťaťa (a aj dospelých)

Kľúčom k porozumeniu detskej agresivity je porozumenie našim vlastným emóciám a spôsobu, ako ich spracovávame. Namiesto tlmenia pocitov, ich trestania a vyvolávania hanby, by sme sa mali učiť vyjadriť slovne, čo cítime, pomenovať to a pochopiť, čo sa v nás práve deje. Agresivita nie je náš nepriateľ. Naučme sa na ňu dívať ako na spojenca, ktorému ak držíme opraty, dokáže nám v živote veľmi pomáhať. Súvisí so súťaživosťou detí, motivuje dosahovať ciele a tiež nahlas sa ozvať, ak sú v situácií, ktorá im ubližuje. Je to sila, ktorá dáva deťom odvahu nenechať si od druhých skákať po hlave a dovoľovať si voči sebe správanie, ktoré im nie je príjemné. Úlohou rodiča je naučiť dieťa, aby agresiu presmerovalo k pozitívnejším veciam, teda dosiahnutiu cieľov, záľubám, športu, umeleckej činnosti či asertivite.

Konkrétne techniky:

• Odmietavá reakcia na bitie, rev či hryzenie: V žiadnom prípade dieťa nebiť, ale naopak ustúpiť či odísť, čím mu jasne dáte najavo, že toto správanie ho k žiadanému výsledku neprivedie. Buďte konzistentní - ak na to isté raz zareagujete smiechom, potom krikom a potom pľacnutím po zadku, dieťa bude zmätené, pretože nedávate jasnú správu o tom, že chovanie je neadekvátne.
• Zistenie príčin agresívneho správania: Čo sa stane predtým, než má dieťa svoju agresívnu epizódu? Čo tomu predchádza? Je to nekomfort z hladu, frustrácia, že ste boli v obchode a zasa mu nekúpili sladkosť? Vnímajte situáciu, pokojne si veďte aj denník a zistite, čo všetko s agresívnym správaním súvisí. Následne tomu môžete predísť.
• Vnímanie vlastných spúšťačov agresie: Je to strach, hnev, beznádej či frustrácia z nenaplnených potrieb ako pozornosť a uznanie? Snažte sa pochopiť samú seba. Dieťa potrebuje to isté, a ak nemá dostatočnú pozornosť, zaisťuje si ju tým jediným správaním, ktorým si ju získa - agresivitou.
• Kladenie otázok a načúvanie: Ako u seba, tak aj u dieťaťa sa snažte pochopiť jeho pohnútky a prežívanie, ktoré ho k danému správaniu vedú. Často sú za tým rovnaké pocity ako u nás dospelých, preto o nich s dieťaťom hovorte.
• Motivácia k používaniu slov, nie pästičiek: Nakreslite si všetky pocity a zhovárajte sa, ako sa prejavujú. Takto sa dieťa naučí rozumieť tomu, čo prežíva, pomenovať dané pocity, čo mu dáva nad nimi moc.
• Konzistencia v pravidlách a rituáloch: Dieťa potrebuje bezpečie a istotu, čo mu zaručujú rituály a harmonogram. Mnoho podnetov, rýchle zmeny a nekonzistentnosť rodiča v ňom vyvoláva strach a frustráciu.
• Všímanie si adekvátneho správania: Najlepšie je dať dieťaťu pozornosť, ak sa správa vhodne, čo my rodičia obvykle ignorujeme.
• Vytvorenie "kútika pokoja": Predtým, než dieťa zareaguje agresívne, nech ide na miesto, kde môže robiť aktivity, ktoré ho upokojujú.
• Rekapitulácia správania pred spaním: Pozhovárať sa s dieťaťom (bez súdenia, vyvolávania pocitu viny), aby reflektovalo situáciu, v ktorej sa nezachovalo práve najlepšie.
• Prehrávanie a náprava problematických situácií s pomocou bábik: Táto technika učí deti pozrieť sa z nadhľadu na svoje správanie a hodnotiť ho, ako aj aktívne napravovať svoje správanie tak, aby prospelo im aj okoliu.
• Hlboké dýchanie: Učte deti predtým, než zareagujú, hlboko dýchať.
• Čítanie kníh a príbehov: Ktoré hovoria o dôležitosti pocitov a o tom, ako sa v bežných situáciách vhodne správať.
• Používanie imaginácie: V situácii, ktorá nám spôsobuje stres, si predstaviť miesto alebo scénu, ktorá nám pomôže zrelaxovať sa.
• Kreslenie agresie: Rozprávajte sa o nej, pomenujte ju. Týmto činom sa deti prestanú emócie báť.
• Uvoľňovanie svalového napätia: Učte seba aj deti zatínať a povoliť päste, čeľusť prípadne akékoľvek iné svaly.

Prevencia a riešenie agresivity v školách

Najdôležitejším postupom školy je prevencia agresívneho správania - rozvíjanie sociálnych, emocionálnych, osobnostných zručností žiakov tak, aby z nich vyrastali zdravé osobnosti s primeraným sebavnímaním. Predpokladom dosiahnutia dobrých výsledkov pri predchádzaní agresivity a násilia na školách je zapojenie celého pedagogického kolektívu, žiakov a ich rodičov. Každý je zodpovedný za svoje skutky - pedagóg, žiak, rodič. Je potrebné kontinuálne snaženie a súbežná spolupráca zainteresovaných strán.

Prevencia sociálno-patologických javov predstavuje dlhodobý a systematický proces, v rámci ktorého musia zohrávať významnejšiu úlohu než doteraz nielen primárne výchovné inštitúcie, osobitne rodina a škola, ale aj inštitúcie výchovného poradenstva a prevencie, polície a verejnej správy. Sociálny pedagóg pozná rizikové a ochranné faktory optimálneho rozvoja detí a mládeže, mal by ovplyvňovať personálny rozvoj žiakov a rozvíjať ich sociálne zručnosti. Jeho pôsobenie v školách je už v Slovenskej republike legislatívne ukotvené.

Šikanovanie ako porucha vzťahov v skupine si vyžaduje pomoc odborníka, cieľavedomé zastavenie sebadeštrukcie skupiny a naštartovanie sebaozdravného procesu skupinového organizmu. V prípade šikanovania učiteľov je dôležité dôsledné vyšetrenie situácie a následne sa sústrediť na nápravu, usilovať sa o zastavenie šikanovania, obnovu dodržiavania noriem a zabezpečenie ochrany obete. Je to jedna z možností, ako uviesť do chodu pedagogické procesy ku konštruktívnemu zvládnutiu hnevu, agresivity, šikanovania.

Najefektívnejší spôsob, ako sa vysporiadať so šikanovaním, je mať celoškolský program a stratégiu boja proti šikanovaniu.

tags: #agresivne #dieta #v #skole